1Bozjímaime s pokornosfou a so všetkou pobožnosťou o posledných Krista slovách, ktoré v svojich veľkých mukách z kríža trpiac nám povedal, prv jak dušu svoju vyda
2Prvým prosí nebeského Otca svojho láskavého, by odpustil nepriaterom a ukrutným mučiteľom, lebo oni to neznajú, s kým tak hrozne zachádzajú.
3Druhým slovom kajúcemu, z pravej strany visiacemu lotrovi dá odpustenie a láskavé uistenie, že s ním bude v ten deň v raji, tam v pokojnom, blahom kraji.
4Tretím svojmu miláčkovi, apoštolovi Jánovi, Máriu za matku dáva, v ochranu mu zanecháva, za syna jej ho porúča: tak sa s nimi Pán rozlúča.
5Štvrtým, keď sa slnko stmelo, z Ježišových úst odznelo: „Bože, prečos' ma opustil?" Ježiš slabý nemal už síl, vzýval Otca a nezúfal, v jeho lásku pevne dáfa
6Piatym, krvi pozbavený, za nás celý skrvavený, prebolestne zvolal: „Žíznim!" Smäd ho veľmi kruto trýzni Ale ocot, čo mu dali, ústa jeho neprijali.
7Šiestym slovom napĺňa sa, čo nám Sväté písmo hlása: Ježiš oči k nebu dvíha, od bolesti, trýzne vzdychá, seba do rúk Otca dáva, dušu svoju odovzdáva.
8Siedmym slovom pri skonaní a už samom umieraní hlasno volá: „Dokonané!" čo mu bolo uložené.Dokonané je spasenie, hriešnych ľudí vykúpenie.
9Slová plné poučenia, plné pre nás potešenia, v mysli vždy nám ostávajte, k potešeniu nás vzbúdzajte, by sme mohli šťastne umrieť, toho, čo nás spasil, uzrieť.