Keď ako chlapec vonku som sa hrával až dokiaľ obzor nezahalil tieň, som pobehujúc po cestičke známej hlas matky počul keď sa skončil deň. Poď domov, večere je čas a kraj je celý v tme. Poď domov, večere je čas, už všetci doma sme. Však jeden deň som pri posteli kľačal a matka moja zomierala v nej, hlas niečí z neba k večeri ju volal, tak odišla do vlasti nebeskej. Dnes vo videní matku svoju vídam a známy hlas mi neustále znie, stôl k večeri je pripravený v nebi a miesta pri ňom neobsadené.Ya rab senden başka Uwielbia dusza moja ạ̉nạ sạʿẗ lmạ bạḥs bdyn Хвалу небесному Отцу Вот волхвы с Востока идут Зачем Nie o szczęście Emmanuel Война окончена O creste-mi iubirea
Song not available - connect to internet to try again?