1Kresťania, sem pospiechajte, nad mukami rozjímajte, ktoré za nás trpel Pán, aby svojím umučením a bolestným usmrtením vykúpenie získal nam
2Ach, Baránka nevinného, vernej lásky k nám plného na smrť kríža žiadajú Pilát výrok vyslovuje, lebo ľudí sa strachuje, keď „Nech umrie1" volajú
3Už Kráľ slávy, Kristus Ježiš, na ramená berie svoj kríž bez slovíčka trpkého, aby dlhy naše splatil a našiel, čo v raji stratil hriech človeka biedneho
4Ježiš cestou vysilený, ťažkým krížom obťažený, na zem padá v slabosti, a predsa v tej smutnej dobe nemá nikto k jeho mdlobe v srdci svojom ľútosti
5Ježiš s krížom znova vstáva, a hľa, s Matkou sa stretáva, zaronenou slzami, ó dve srdcia, tie bez viny, boli vtedy žalostnými preniknuté citami'
6Vždy viac slabnú sily tela nebeského Spasiteľa, už kríž uniesť nemôže, Šimon k nemu pristupuje, ochotne sa podvoľuje, že mu kríž niesť pomôže
7Tvár Kristova zapotená, krvou svätou zarosená, na ľud krutý pozerá Veronika šatkou bielou, s útrpnosťou, láskou vrelou, tvár Kristovu utiera
8Po druhy raz už Ježiša k zemi tlačí ťarcha kríža, na zem padá zomdlený, slzou jeho zrak sa kalí a z jeho rán krv sa valí, ach, celý je strapený
9Ježiš zasa sily zbiera, vstáva s krížom a pozerá ta na ženy plačúce „Nad mojimi bolesťami neplačte, lež nad svojimi synmi slzte kajúcne'"
10Pozbavený všetkej sily, po tretí raz Ježiš milý k zemi klesá skalnatej hľa, človeče, naše zlosti bremenom sú tej ťažkosti, vinou krvi vyliatej
11Už sa cesta dokonáva, nova múka zas nastáva, keď mu rúcho zvliekajú, lebo s hroznou ukrutnosťou a katanskou násilnosťou zaschle rany trhajú
12Ježiš z rúcha vyzlečený a na kríži rozostrený ťažké múky skusuje, jeho ruky, nohy jeho, Baránka, ach, nevinného, rana klincov katuje
13Ach, už je Pan sveta, žitia, plný bôľu, krvi, bitia, na kríži povýšený, Otcu ducha odovzdáva, tak svoj úrad dokonáva, aby svet bol spasený
14Ježišovo svate telo, čo za nas na kríži pnelo, z kríža dolu skladajú, v Máriino sväté lono, kde spočinúť malo ono so žiaľom ho vkladajú
15Vykúpenie dokonané, telo Krista pochovane v novom skalnom hrobe je, ale v hrobe neostalo, na tretí deň slávne vstalo a jak slnko sa skveje.
16Ó Ježišu milostivý, by sme boli večne živí, smrť si za nás podstúpil, daj, by plní povďačnosti kráčali sme cestou čnosti lebo si nás vykúpil