1Matka milá, v svete toho nikdy počuť nebolo, že by tvoje srdce koho bolo kedy zavrhlo.Ó Kráľovná láskavá, ľudstvo o tom svedčí pevne;kto sa k tebe vinie verne, nadarmo ťa nevzýva.Ty ho čuješ, ty ho čuješ, [:jeho prosbám vyhovieš.:]
2Kto ku tebe, Matka vzdychá, keď len plní príkazy, vie, že nad ním ani pýcha pekelná nezvíťazí.Ó Kráľovná láskavá, ľudstvo o tom svedčí pevne;kto sa k tebe vinie verne, nadarmo ťa nevzýva.Ty ho čuješ, ty ho čuješ, [:jeho prosbám vyhovieš.:]
3Matka, ty si naše hlasy počula vždy láskavé, ty si nádej všetkej spásy pre údolie slzavé.Ó Kráľovná láskavá, ľudstvo o tom svedčí pevne;kto sa k tebe vinie verne, nadarmo ťa nevzýva.Ty ho čuješ, ty ho čuješ, [:jeho prosbám vyhovieš.:]
4K tebe, Panna panien čistá, pokorne sa utiekam: Pros i za mňa Matka Božia, nech nad hriechmi nariekam.Ó Kráľovná láskavá, ľudstvo o tom svedčí pevne;kto sa k tebe vinie verne, nadarmo ťa nevzýva.Ty ho čuješ, ty ho čuješ, [:jeho prosbám vyhovieš.:]
5Nazavrhni moje prosby, ktoré ti tu prednášam: keď ma trápia pekla hrozby, v tebe, Matka, nádej mám.Ó Kráľovná láskavá, ľudstvo o tom svedčí pevne;kto sa k tebe vinie verne, nadarmo ťa nevzýva.Ty ho čuješ, ty ho čuješ, [:jeho prosbám vyhovieš.:]