z tej duše chcem milovať,
veď za mňa svojho Syna, viem,
si ráčil obetovať;
prebohatá
je dobrota
a hojné dobrodenie,
čo dávaš každodenne.
bez zásluhy miloval;
z otcovskej lásky, milosti
ma verne opatroval,
a preto Ťa
ako dieťa
milujem, Otca svojho
zo srdca úprimného.
milý Otče, od Teba,
aj tento svet chcem opustiť
a zapierať sám seba;
Tvoju milosť
keď mám, mám dosť,
veď nie ty, svete márny,
Boh pravé šťastie dá mi.
ku Otcovi prichádza,
v Ňom útechu, pevnú nádej
v každom čase nachádza;
chce aj ďalej
v láske stálej
po Ňom srdečne túžiť,
a úprimne Mu slúžiť.
to je tá láska pravá,
každého, kto slúži Jemu.
On za dieťa uznáva,
a preto chcem,
kým žiť budem
ochotne vôľu Pána
vždy plniť bez prestania.
v nej zniesť aj chvíle bôľu,
v tej láske chcem i dokonať,
prebývať s Tebou spolu,
keď do svojho
nebeského
kráľovstva raz prijmeš ma
tam, kde je radosť večná.