nech do tváre sneh sype,
nech ostrý vietor šľahá nás,
jar predsa načas príde.
Hmly slnka zastierajú tvár,
sťa zhasiť by ho chceli,
/: však teplý premôže ich žiar
a rozkvitne kraj celý :/.
mňa nenaplní strachom,
veď tichým krokom v jednu noc,
jar prejde naším krajom.
Zem opäť bude samý kvet,
skôr než to človek zbadá,
/: žalm radosti z nej bude znieť,
že krásna je a mladá :/.
ty, duša, stíš sa v Pánu.
On chystá dobu plnú krás,
v raj otvorí ti bránu.
Keď peklo hrozí, dvíha zbraň,
keď srdce hrôza dusí,
/: len ver! Veď žije svetov Pán,
jar predsa raz prísť musí! :/