Od vekov v Teba dúfali sme, Pane! V Tebe sme vždycky útočište mali. Prv ako hory nebotyčné vstali a nebo i zem vyšli z Tvojej dlane, Ty si už bol a budeš na veky, nezmeniteľný, Bože náš veľký! Ty vraciaš zase človeka do prachu, minie sa čas a ortieľ počujeme: „Synovia ľudskí, vráťte sa do zeme!" V tom ako lístie popadáme v strachu. U Teba tisíc rokov nie je viac jak doba, keď sa mení nočná stráž. Jak vlna zmetieš celé pokolenie. Poodcházame, ako keď sen mizne, sme ako rannej trávy steblá svižné, čo do večera budú pokosené. Čo kvitlo, zvädne, keď mu prejde čas, pominuteľnosť obklopuje nás. Hynieme, Tvojím hnevom zapadáme, to hnev Tvoj, čo nás sužuje a právom, bo dobre vidíš toku času dravom, aké to tajné hriechy zakrývame. Uvidíš viny, lúč vrhneš na ne a naše dni máš odpočítané. Pane, nauč nás tak rátať dni svoje, aby sa srdce naše múdrym stalo. Na nás sa z hnevu Tvojho dosť už lialo. Tak dokiaľ ešte? Veď sme deti Tvoje! Jak ožívajú pod rosou kvety, tak oživ, Pane, nás, svoje deti.Қуяшниң нурини көрсәм Munti inalti semeti Рəбб Иса, ҝəл, Рəбб Иса, ҝəл, өвладын олмаг истəјирəм Ich erhebe Dich اق باتا تۉشتۉ ەلىمە Самото основание Проходит жизнь как быстрое мгновенье Мама, Иса жайлы айтып берші Veniti sa Ii multumim С Тобой другое все
Song not available - connect to internet to try again?