Od vekov v Teba dúfali sme, Pane! V Tebe sme vždycky útočište mali. Prv ako hory nebotyčné vstali a nebo i zem vyšli z Tvojej dlane, Ty si už bol a budeš na veky, nezmeniteľný, Bože náš veľký! Ty vraciaš zase človeka do prachu, minie sa čas a ortieľ počujeme: „Synovia ľudskí, vráťte sa do zeme!" V tom ako lístie popadáme v strachu. U Teba tisíc rokov nie je viac jak doba, keď sa mení nočná stráž. Jak vlna zmetieš celé pokolenie. Poodcházame, ako keď sen mizne, sme ako rannej trávy steblá svižné, čo do večera budú pokosené. Čo kvitlo, zvädne, keď mu prejde čas, pominuteľnosť obklopuje nás. Hynieme, Tvojím hnevom zapadáme, to hnev Tvoj, čo nás sužuje a právom, bo dobre vidíš toku času dravom, aké to tajné hriechy zakrývame. Uvidíš viny, lúč vrhneš na ne a naše dni máš odpočítané. Pane, nauč nás tak rátať dni svoje, aby sa srdce naše múdrym stalo. Na nás sa z hnevu Tvojho dosť už lialo. Tak dokiaľ ešte? Veď sme deti Tvoje! Jak ožívajú pod rosou kvety, tak oživ, Pane, nás, svoje deti.Твоя любовь Има работа за деца Sözündə Rəbbim deyir,Mən sənin dayağınam ạlklmẗ mnk msẖ ạ̉whạm ผู้ที่อาศัยอยู่ในที่กำบังของผู้สูงสุด He that Dwelleth Lurianne O Mammy Ty sa za nás prihováraš lwlạ ạlrb Пастухам, что стерегли insan soyu bir çiçek bir Ota Benzer
Song not available - connect to internet to try again?