Po nemnohých dňoch časnej púti
čaká nás v nebesiach večnosť,
kde zmení sa, čo nás kormúti
na pokoj, radosť, blaženosť;
tu sa len pripravujeme,
tam večnú slávu uzrieme.

Aj tu však dobrých darov hojnosť
vernému ľudu Boh dáva,
ale tá naša časná radosť
nikdy nie je dokonalá,
veď často na tejto zemi
na horkosť sa radosť zmení.

Tu túžim po blahoslavenstve,
tam zhliadam ho dokonalé,
tam viera v svätých spoločenstve
stane sa videním v sláve,
poznám, jak Boh mienil so mnou,
keď viedol aj cestou temnou.

Tam uzriem iste Krista Pána,
vďačiť Mu budem srdečne,
lebo v Ňom do radosti brána
nám otvorená je večne,
tam sa raz stretnem i s tými,
čo mi tu boli milými.

Ach, čo ste všetky časné strasti
oproti budúcej sláve?
Kde s Pánom v nebies večnej vlasti
v radosti prebývať máme,
po krátkom žiali a tiesni,
tam čaká nás život večný.