1Rozjímať o umučení do chrámu sa zoberme, veď Boh toto tak si cení ako v Jeruzaleme
2Podlý Pilát výrok smrti nad Ježišom vynáša koľko ráz hriech čnosti škrtí v krutých rukách Judáša'
3Strhli k ranám prischlý šarlát, vlastné rúcho dali mu veď ho s krížom každý mal znať, hoc' tvár nežne nevinnú
4Krv z rán siakne, keď len hne sa Ježiš slabne, padá v prach, ten, čo svety stvoril, klesá, bys' ty obstál v nehodách
5A tu uzrie svoju Matku Ó jak smutné stretnutie' Že ty nectíš matku svoju, za to trpí múky tie
6Ký div, že mu klesli sily, že ich zlomil toľký trest a tak teda prinútili Šimona kríž pomôcť niesť
7Z tvári šatkou Veronika utiera mu krv a znoj, krvou, čo do šatky vniká, nakreslil Pán obraz svoj.
8A keď došiel k mestskej bráne, Ježiš padol druhý raz, tvoj hriech vždy mu sily lame, i keby ťa žehnal zas
9Za bránou žien zástup celý plače v smutnom záchvate Nie mňa, vraví Kristus, deti svoje oplakávajte
10A v tom veľkom umučení jak vosk v ohni mäkne sval, padá Ježiš premilený, kat ho kope, aby vstal
11Pozri, ako na Golgote driapu šaty z Ježiša.Smilstvo páchaš osamote7 Moc ťa stresce najvyššia
12Klin, čo trhá kosti, svaly, tupo vbíja kladivo, rany pália, krv sa valí, ľuďom v srdci je clivo
13A včuľ zdvihnú s ním kríž hore, rany sa mu otvoria krv kríž farbí jak svit zore, v zberbe hnev, zlosť zahoria.
14SkonaZ kríža sňali telo, dali Matke do lona.Nezhreje ho, zmeravelo, hoc' vrelo ho objíma
15Neberte mi Syna z lona, nedávajte do hrobu!Hrobu patrí ten, kto skona Zastav, Matka, žalobu'
16Kto za spásu svojich bratov všetko, čo má, venuje, tomu Pán Boh žiarou zlatou v nebi miesto daruje