Stvoril Pán Boh nebo i zem,
svetlo, tmu i rastliny,
a do toho zapasoval kopu divej zveriny.

Bolo mu však trochu clivo,
to je pravda odveká,
tak nakoniec na svoj obraz
uťapkal z hliny človeka.

Dýchol mu do nozdier život,
dal mu miesto menom raj
a povedal Adamovi,
tak, bratku, toto v kľude užívaj.

  Len na jednu vec daj pozor si
  a to na strom poznania,
  deň, keď poznáš dobro i zlo,
  bude dňom Tvojho skonania.

Nie je dobre samotnému,
uvedomil si Pán Boh,
ja vyrobím mu pomocnicu,
ktorá mu bude na osoh.

Uspal Pán Boh človiečika,
z tela rebro vylomil,
a z koštiaľa Adamovho
krásnu ženu urobil.

  Pane Bože, to je nádhera,
  s ňou bude raj krásnejší,
  jedna je však trochu málo,
  mohol si byť štedrejší.

Nedráždi ma, Ty nevďačník,
dostanem na teba zlosť,
buď spokojný s tým, čo dávam
a jedna je viac ako dosť.

Nemýlil sa veru Pán Boh
a jedna žena stačila
a milému Adamovi
z raja peklo spravila.

Zviedol Evu k pokušeniu
šupinatý slizký had
a tvrdil jej, že ich Pán Boh
nemá ani trošku rád.

  Ukázal jej aj strom poznania,
  jablko ju zlákalo,
  ponúkla ho Adamovi
  a tu to všetko začalo.

Uvideli, že sú holí,
nuž a do listov sa odeli
a keď prišiel milý Pán Boh,
tak v húštine sa schovali.

Kto ti riekol, že si holý,
pýta sa Pán Adama,
jablko sme jedli, Pane,
ale to Eva ma naň zlákala.

  Nevďačníci ste neposlušní,
  z očí mojích straťte sa,
  odíďte vy hneď a zaraz,
  pracujte a množte sa.

Ako bolo dobre v raji,
po práci Adam spomína,
mal si mi dať, milý Pane,
miesto Evi radšej delfína.