Toľkokrát sme boli k sebe hrubí, moja malá láska ustatá. Odlieva už jeseň svoje zvony. V inovati píše na vráta taký deň: mráz pod pätou mu praská nad pokojnou hlinou zoranou, s tenkým hvizdom do plochého neba vystreľuje šípy bocianov. Toľkokrát sme boli k sebe hrubí. Toľkokrát a ešte váhavo zavejú mi ako krídla vranie, zaplieskajú slová nad hlavou, ktoré sme si povedali, slová smutné, zlé a tažšie olova. Nedošli, tak, nedomilovali tam, kde chodí trpkosť po slová. September, to láska v nás sa tratí. Ťažký čas v nás visí na kríži. Alebo, čo najradšej má v žití, tomu človek najviac ublíži? Čo najradšej má v žití, tomu človek najviac ublíži?ạ̹ly̱ mty̱ Én még mit sem tudtam Vágyom hinni Будур Иса سبحوا الله بقدسه Žehnajúce ruky, Pane Son zamanlar geliyor kẖlyny ạ̉sẖwf ạlnạs yạ fạdy ạ̉nạ ậty ạ̹lyk О Теңир, күнөөлөрүм кечир менин
Song not available - connect to internet to try again?