Toľkokrát sme boli k sebe hrubí, moja malá láska ustatá. Odlieva už jeseň svoje zvony. V inovati píše na vráta taký deň: mráz pod pätou mu praská nad pokojnou hlinou zoranou, s tenkým hvizdom do plochého neba vystreľuje šípy bocianov. Toľkokrát sme boli k sebe hrubí. Toľkokrát a ešte váhavo zavejú mi ako krídla vranie, zaplieskajú slová nad hlavou, ktoré sme si povedali, slová smutné, zlé a tažšie olova. Nedošli, tak, nedomilovali tam, kde chodí trpkosť po slová. September, to láska v nás sa tratí. Ťažký čas v nás visí na kríži. Alebo, čo najradšej má v žití, tomu človek najviac ublíži? Čo najradšej má v žití, tomu človek najviac ublíži?No importa dondequiera esté Сэнтийдээ залраач Se manchi tu Кутскон Chci, Pane, chválit Tě Nádej, milá nádej Il vero amore sei Tu mạ ạ̉ḥly ạlsjwd ạ̉nt llsẖfạh От рассвета солнца
Song not available - connect to internet to try again?