Zlaté slnko svoju dráhu
opäť krásne prešlo už.
Svet sa zberá ku nocľahu,
duša moja, Pánu slúž!
Leť k nebeským vrátam
pieseň zaspievať tam!
Oči, srdce, um aj slová
k Ježišovi obráť znova.

Oj, vy hviezdy nadoblačné,
Vydávate krásny jas,
keď sa vaša služba začne! -
Jasnejšie však tisíc ráz
v mojom srdci planie
večný jas Tvoj, Pane,
zlaté slnko Tvojej Krásy,
ktoré nikto nezahasí.

Vtáctvo, zver a všetky tvory
premohlo už čaro sna -
na nebi však bdie Ten, ktorý
chvíľu spánku nepozná.
Ježiš nikdy nespí,
stráži naše cesty.
Aj ty, duša, bdelá ostaň,
aby nebdel iba On sám.

Neodmietaj zbožné piesne,
čo mi z hrdla vytrysknú.
Ktoré zbožné srdce neznie,
keď si, Kriste, nablízku?
Nemám iných piesní!
Tie, čo mám, si vezmi!
Viď, že nie sú neúprimné.
Je zas viem, že stojíš pre mne.

S Tebou prejdem nocou k ránu, v spánku bude duša bdieť.
Ty ju zober pod ochranu -
moju dušu k dobru veď!
Zla sa nenaľakám,
smrť statočne čakám,
kto v ochrane Božej spáva,
veselý vždy ráno vstáva.

Preč pekelné temné sily -
tu nemáte robotu!
Tu vládne len Ježiš milý -
vaše právo nie je tu.
Anjeli sú mocní,
Strážia pokoj nočný,
pred peklom ich silné voje
Strážia môj dom aj sny moje.

Ulož sa už, schránka tela -
dobre oddýchneš si tak.
Tvoj Boh si tvoj spánok želá,
spokojne sa zavri, zrak.
A ty, duša vznes sa,
k Nemu na nebesá!
Jediný má v svete tú moc
darovať ti pokojnú noc!