Keď ako chlapec vonku som sa hrával až dokiaľ obzor nezahalil tieň, som pobehujúc po cestičke známej hlas matky počul keď sa skončil deň. Poď domov, večere je čas a kraj je celý v tme. Poď domov, večere je čas, už všetci doma sme. Však jeden deň som pri posteli kľačal a matka moja zomierala v nej, hlas niečí z neba k večeri ju volal, tak odišla do vlasti nebeskej. Dnes vo videní matku svoju vídam a známy hlas mi neustále znie, stôl k večeri je pripravený v nebi a miesta pri ňom neobsadené.وأطرح أكاليلى bsẖkrk tmly̱ yạ yswʿ Ты у Бога просил فرحة قلبي Каждый день ạ̹ny rby ḍyf Их Эзэн Эзэн Та Loué soit Dieu, le Seigneur Когда о прошлом вспоминается Pod nohy svieť
Song not available - connect to internet to try again?