Keď ako chlapec vonku som sa hrával až dokiaľ obzor nezahalil tieň, som pobehujúc po cestičke známej hlas matky počul keď sa skončil deň. Poď domov, večere je čas a kraj je celý v tme. Poď domov, večere je čas, už všetci doma sme. Však jeden deň som pri posteli kľačal a matka moja zomierala v nej, hlas niečí z neba k večeri ju volal, tak odišla do vlasti nebeskej. Dnes vo videní matku svoju vídam a známy hlas mi neustále znie, stôl k večeri je pripravený v nebi a miesta pri ňom neobsadené.مەنىن جالعىز قاالووم Осанна Abandonne ta vie Io con l'universo Божья река Аврал нь Их Эзэн ба Бени Гелип Булдун قۇدايدى ماداقتاڭدار بار ەلدەر Strada mia gǎn ēn
Song not available - connect to internet to try again?