Keď ako chlapec vonku som sa hrával až dokiaľ obzor nezahalil tieň, som pobehujúc po cestičke známej hlas matky počul keď sa skončil deň. Poď domov, večere je čas a kraj je celý v tme. Poď domov, večere je čas, už všetci doma sme. Však jeden deň som pri posteli kľačal a matka moja zomierala v nej, hlas niečí z neba k večeri ju volal, tak odišla do vlasti nebeskej. Dnes vo videní matku svoju vídam a známy hlas mi neustále znie, stôl k večeri je pripravený v nebi a miesta pri ňom neobsadené.BAWIPA NANGMAH KAN DAWT DEUH Раб Иса 本分 夕阳西下时 في رحلة الحياة بعلن لكل الأرض Жемчуга выше وسط تجاربي Vládne nová radosť Un passo in più
Song not available - connect to internet to try again?