Keď ako chlapec vonku som sa hrával až dokiaľ obzor nezahalil tieň, som pobehujúc po cestičke známej hlas matky počul keď sa skončil deň. Poď domov, večere je čas a kraj je celý v tme. Poď domov, večere je čas, už všetci doma sme. Však jeden deň som pri posteli kľačal a matka moja zomierala v nej, hlas niečí z neba k večeri ju volal, tak odišla do vlasti nebeskej. Dnes vo videní matku svoju vídam a známy hlas mi neustále znie, stôl k večeri je pripravený v nebi a miesta pri ňom neobsadené.Zwischen Himmel und Erde Мария знаеш ли Эхо يا عجيبا Гьоксел Баба, Тапънъръз يسا ٴبىزدىڭ دوسىمىز He will do it again İsa'yla Gitmeye Karar Verdim Эзэн рүү хандсан чин хайр فريق واحد
Song not available - connect to internet to try again?